Kategórie
Antišofér

Toto je blog o nešoférovaní

Je veľmi veľa vecí, ktoré som v živote nepochopil. Šperky, kvety, rap, emoji, Instagram, aj predohru. Je zas veľa vecí, ktoré milujem, aj keď ich málokto má rád – poéziu, držkovú polievku, polosurové zemiaky. Vo zvyšku a je toho drvivá väčšina – som celkom priemer. Mám rád, čo väčšina z nás má rada.

Čo neznášam, tomu sa snažím porozumieť. Čo milujem, za to sa snažím nehanbiť.

Len jediná vec sa u mňa vymyká z normálu tak, že ma postavila do vážneho celoživotného rozporu s týmto ľudstvom. Šoférovanie a autá.


Tridsaťtri rokov som, až na malé výnimky autá – napriek ich neprehliadnuteľnosti – dokonale ignoroval. Hral sa namiesto autíčiek s koníkom keď som mal päť, bočil, keď sa kamoši ako deti bavili, kto by aké chcel mať, dokonca som už ako vysokoškolský učiteľ dokázal odignorovať tú blbú naliehavú otázku študentov po vyučovaní “kde parkujete? Čo, nemáte auto? Och (sme na dobrej škole, keď tak málo platia učiteľov?)

Ignoroval som zjavné…. Pritom sú všade. Len si vypočítajme čo ovládli autá:

  • Každý kúsok voľného priestoru: pozri sa z okna, čo vidíš? Chodníky, cesty, všetko zabrali tie nechutné ozruty kvádrového tvaru
  • Ušné bubienky: počúvam z balkóna Bratislavu a ešte aj v noci nepočujem nič iné len autá. Ten nechutný zvuk zliaty do jedného – pradú ako také mačky ešte aj v tedy keď spíme…
  • Ego: nikoho nezaujíma, čo počúvaš, aké knihy čítaš, ale každý chce vedieť, aké máš auto. Na autá sa balia baby, vďaka autám sa pokojne spáva za podmienky, že sused má menšie
  • Verejnú debatu: 94,23% akejkoľvek debaty o meste zhltne vždy parkovacia politika, zápchy. Každý nadáva na to, že sa nedá parkovať tam a tam, alebo že sú zápchy tam a tam. Hoci jediný spôsob ako to zistiť je že tie zápchy spolutvoríš, že si jeden z tých nechuťákov, čo parkuje…
  • Ceny: vedie náhodou pohodlná cesta k miestu, ktoré sa ti páči? Šup, dvakrát vyššia cena.

Dokonca ovládli aj to, čo by nikdy nemali – prírodu. Chápeš? Prírodu. Parkoviská budujeme hlboko v lesoch, len aby sa tam dostal aj ten, komu sa nechce chodiť. Kľud je len tam, kde nie je parkovisko…

Tridsať tri rokov som ich ignoroval, ale minulý rok sa všetko posralo. Rodina – rodina je dôvod prečo som jedno musel kúpiť, jedno začať šoférovať a ja som musel podstúpiť tú najpotupnejšiu úlohu, akú človek môže – stal sa zo mňa šofér.

Toto je kniha o tom, čo som sa medzitým, v snahe všetko toto nechutenstvo pochopiť, naučil a zistil.

Čítaj ju, ak si

  • Spokojný šofér a chceš sa krásne rozčúliť (druhá najpopulárnejšia vec po autách)
  • Nešofér a chceš si uľaviť
  • Nemáš čo lepšie na práci

O týždeň prvý text.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *